Kedysi bol portrét potrebný hlavne keď si človek vybavoval doklady, prípadne ako darček pre rodičov, ktorým chcel spraviť radosť. S rozšírením internetu a najmä sociálnych sietí existuje veľa ďalších situácií, kedy sa bez portrétu nezaobídete. Samozrejme nejde len o to, že ide o povinnosť pri registrácii, ale prostredníctvom portrétu Vás vnímajú ostatní a to je dôležité hlavne pre tých, čo Vás nepoznajú osobne, ale len prostredníctvom internetu. O dôležitosti portrétu pri internetových zoznamkách ani netreba hovoriť.
čo človek napíše a aké komentáre necháva v diskusii. Tento článok je určený pre tých, ktorým nie je jedno ako na portrétoch vyzerajú a aký kvalitný je portrét z technického aj estetického pohľadu.
výhody a nevýhody sú s tým spojené.Inak nevšimli Ste si, že skoro všetky mobilové portréty sa tak nejako podobajú? Hlava je tak nejako „pretiahnutá” a ten sústredený pohľad ako sa človek snaží odfotiť sám seba. Takže hneď nazačiatok moja rada, od fotiek z mobilu preč!!! A to nie preto, že sú v porovnaní s plnohodnotnými fotoaparátmi menej kvalitné (na malej fotke na internete to nemusí byť vždy až tak vidieť), ale až na výnimky majú všetky mobily objektív s pevným ohniskom, ktoré je širokouhlé, aby sa na fotku čo najviac zmestilo a použitie bolo univerzálnejšie. Dôsledkom tohto širokého ohniska je však „vypúlená” tvár a to najmä ak sa fotíme z natiahnutej ruky a vzdialenosť tváre od objektívu je malá. Takže ak nechceme svojim výzorom pobaviť široké obecenstvo, tak portrét z natiahnutej ruky radšej nie.
Záleží na tom, kde na internete chcete portrét použiť. Ak to majú byť stránky typu linkedin, stránky kde ide primárne o „business” prípadne priamo firemná stránka, je lepšie zvoliť serióznejší štýl (čo automaticky neznamená, že ide o fotografiu v obleku s kravatou). Hodí sa príjemný úsmev a štandardnejšia kompozícia. Nemusí ísť len o tzv. „headshot” (hlava a plecia spredu alebo mierne pootočené), ale kľudne aj vačšie celky so zapojením rúk a v prirodzenom prostredí. Príklady takýchto fotografií si môžete pozrieť tu.
Ak ide o stránku ako Facebook alebo internetová zoznamka, tu je už výber odporúčaných možností širší. Najprv sa treba rozhodnúť medzi ateliérom alebo prirodzeným prostredím. Záleží od vkusu. Ja osobne mám radšej fotografie v reálnom prostredí, ktoré pôsobia prirodzene. Kým ateliérová fotka na jednofarebnom pozadí skôr opisne zobrazuje človeka, fotkou v prirodzenom prostredí, napr. v parku alebo doma v izbe, sa ľahšie získavajú sympatie, človek na nej zvykne
pôsobiť prirodzenejšie. Výber prostredia v tomto prípade poskytuje viac informácií o fotografovanej osobe. Ani v tomto však netreba zovšeobecňovať, keďže rozhodujúci je výraz osoby na fotografii. V praxi určite nájdeme prípady, kedy ateliérová fotografia pôsobí prirodzenejšie ako fotografia v reálnom prostredí.
Čo sa týka kompozície, tak je na výber veľa možností, od headshotu až po vačšie celky, napr. trištvrte postavy. Istý limit tu však je. Tvár by mala byť dostatočne viditeľná. Napríklad keď máte na internete obmedzenie, že fotka musí byť max. 100×80 pixelov, tak pri celej postave budete mať hlavu vo veľkosti lentilky. Sú aj prípady, keď zobrazená osoba nechce aby ju bolo vidieť, ale o tom tento článok nie je.
No a teraz sa dostanem k výrazu fotografovaného. Štandardom, ktorým sa málokedy dá niečo pokaziť, je úsmev. Pôsobí sympaticky a tvár pri ňom ožije. Zasa len treba pripomenúť to slovo – prirodzený. Pre mnohých nie je ľahké dosiahnuť prirodzene pôsobiaci úsmev na povel fotografa. Tu je najlepšie navodiť takú situáciu, aby portrétovaná osoba zabudla, že je pred objektívom a usmiala sa tak, akoby stretla svojho najlepšieho priateľa/priateľku. Pri úsmeve si len treba dať pozor, že nie všetkým pristane každý úsmev. Niekomu sedí len mierny a niekomu práve ten „americký” na dva prsty. Ďalší možný výraz je zamyslený, zasnený, šibalský, zmyselný… Niekomu môže sedieť a vystihovať ho aj takýtu druh výrazu na portréte. Nesprávne zvolený výraz a portrét proste „nemusí fungovať”.
Za spomenutie stojí ešte portrét na štýl “lifestyle”. Ide o druh fotografie, kde je osoba zobrazená pri nejakej činnosti (prechádzka v parku, tešenie sa z jarného slnka, korčulovanie a pod…). Pre účely portrétu ide skôr o detail z takejto scény. Ak sa dobre urobí portrét v takomto duchu, fotografia môže vyzerať „ako z reklamy” a pôsobí veľmi prirodzene. Z hľadiska fotografických zručností ide o náročnejší druh portrétovania, lebo treba zladiť aktuálne vyskytujúcece sa svetlo (ktoré nie je vždy ideálne), komponovanie a usmernenie portrétovaného v pohybe a navodenie situácie v ktorej bude fotografovaná osoba pôsobiť prirodzene.
No a koho poveriť ako svojho “dvorného” fotografa?
Možnosť č. 1 – nechať sa odfotiť kamarátovi obyčajným „kompaktom“. Ak je kamarát šikovný a má cit pre kompozíciu, fotí sa vonku (a nie na automatiku s bleskom kdesi v tmavej miestnosti) a navyše máte 
štastie na svetelné podmienky, výsledok môže byť dobrý. Výhoda je, že tento postup sa dá zrealizovať hocikedy a zadarmo. Ale pravdepodobnosť, že to prinesie naozaj dobré výsledky, nie je až taká veľká.
Možnosť č. 2 – máte kamaráta so „zrkadlovkou”, ktorý je nadšeným hobby fotografom. Ak sem tam fotí aj ľudí a nie len krajinky a kvetinky, výsledok môže byť naozaj dobrý. Nevýhodou je, že nie každý má takého kamaráta a aj keď ho má, nie každý kdo má zrkadlovku dokáže spraviť portrét, ktorý Vás vystihne a je po technickej aj umeleckej stránke výborný.
Možnosť č. 3 – nechať sa vyfotografovať profesionálnemu fotografovi. Ak čakáte, že teraz to príde – c) je to správne, tak Vás sklamem. To že je niekdo profesionálny fotograf (a teda si zarába fotografovaním), automaticky neznamená, že vie spraviť vynikajúce portréty (aj keď samozrejme má z hľadiska toho, že ide o jeho prácu, všetky predpoklady). Ani u profesionálneho fotografa nie je zriedkavosťou vidieť, že portrét pôsobí neprirodzene, aj keď svetlo a kompozícia sú vynikajúce. Alebo že štýl portrétu by sa hodil skôr babičke
a nie 16 ročnej mladej dáme. Avšak čo je dôležité, pri profesionálnom fotografovi si viete pozrieť jeho portfólio a urobiť si názor sami – tak takýto portrét chcem mať 
alebo radšej prejdete na stránku ďalšieho fotografa 
. Výhodou sú kvalitné fotografie, z ktorých budete mať radosť a ostatní sa budú na ne radi pozerať (prípadne budú až ústa otvárať). Nevýhodou sú náklady na fotografa, často nie úplne malé. Ale tak ako vo všetkom, kvalita niečo stojí.
A na záver mi nedá spomenúť platnosť jedného porekadla – krajčír chodí otrhaný a šuster chodí bosý. Vždy keď potrebujem svoj portrét, tak mám problém niečo rozumné nájsť. Asi pôjdem požiadať manželku, ktorá celkom slušne fotí, aby mi nejaký spravila .
Komentáre
Napíš komentár Trackback